MYSTÉRIUM VESMÍRU A ŽIVOTA

Predhovor

Keď sa rozhliadneme okolo seba, neraz zisťujeme, že nás obklopuje celý rad veci a javov, ktorých podstatu nepoznáme, alebo jednoducho nechápeme. Do tejto kategórie patrí nielen vesmír, ale aj samotný život. Dnes už jednoznačne môžeme povedať, že život je vlastne jav, ktorý je úzko spätý s vesmírom. Inými slovami život je výplodom vesmíru. Znamená to, že život vznikol a určite aj naďalej vzniká v nekonečnom vesmíre práve vďaka univerzálnym chemickým reakciám dávajúcim vznik zložitým organickým zlúčeninám, chemickým prekurzorom života. Z toho všetkého vyplýva, že bez vesmíru nemôže existovať život a bez života vesmír nemá žiadny význam. Nakoniec aj samotná živá bunka predstavuje akýsi miniatúrny biologický vesmír, ktorého molekulová podstata je zhodná s molekulovou podstatou nekonečného vesmíru. Nateraz sa však bunka líši od nekonečného vesmíru, že i napriek tomu, že je otvoreným systémom, časoso a priestorovo je obmedzený.

Pri písaní tejto knihy som sa snažil písať tak, aby som nerobil žiadne závery, ktoré by mohli ovplyvniť čitateľa pasívnym prijímaním poznatkov z tejto knihy. Tým vlastne by mal vznikať priestor v myslení čitateľa pre rozmýšľanie, uvažovanie, aby napokon si vytvoril vlastný názor, a to už taký alebo onaký, ale v každom prípade vlastný, avšak na úrovni súčasného poznania. Lenže v žiadnom prípade nie v duchu myšlienky, že „ľudia radi veria tomu, čo si želajú“ (Caesar G. J.).

Tiež je dôležité, aby si čitateľ uvedomil, že okolo nás nič nie je jednofarebné, prípadne dvojfarebné. Je tu celé spektrum názorov, poznatkov, ktoré ako už je typické pre pravú vedu, všetko je vystavené neustálemu oponovaniu, čo je vlastne motorom, akcelerátorom vedeckého vývoja. Tak je to aj s najnovšími vedeckými poznatkami v nazeraní na vesmír alebo podstatu života. A tu kdesi v tom boji o vedeckú pravdu, pokiaľ sa nestane vedeckou dogmou (ako napr. model štruktúry dvojvláknovej deoxyribonukleovej kyseliny), vzniká priestor nielen pre pavedcov, ale aj pre tzv. záhodologov. Tí neraz bez väčších problémov dokážu rozlusknúť to, čo nedokáže celá armáda vysoko erudovaných vedcov s najmodernejšími vedeckými zbraňami. Zabúda sa nato, že veda je nepredstaviteľne náročná na čas, financie a predovšetkým na „mozgy“ a samozrejme aj na odvahu, trpezlivosť i šťastie. Navyše nie každý deň sa rodia vedci typu Darwina, Pasteura, Watsona, Cricka, Hoyleho... Rovnako je tomu aj v hudbe či v literatúre... Nie je to iba vecou výchovy, vedeckej prípravy, treba tu aj niečo navyše...

Napriek obrovským vedeckým aktivitám okolo spoznávania vesmíru, stále nám tu zostáva najmenej šesť najväčších mystérií, či otázok nejasnosti okolo našej Slnečnej sústavy:

ako vznikol náš solárny systém, prečo sa nám zdá na oblohe, že Slnko a Mesiac majú rovnakú veľkosť, možnosť existencie nejakej Planéty X, snáď väčšej ako Mars, prípadne rovnako veľkej ako naša planéte, odkiaľ prichádzajú kométy, či je naša slnečná sústava jedinečná, a to aj napriek tomu, že doteraz bolo identifikovaných niekoľko stovák solárnych systémov, z ktorých väčšina sa líši od našej a nakoniec, aký bude koniec našej Slnečnej sústavy.

F. Lešník, autor knihy